Turzika Metal: Judas Priest

England

Heavy metal
2013

1.Battle Hymn / Rapid Fire
2.Metal Gods
3.Heading out to the Highway
4.Judas Rising
5.Starbreaker
6.Victim of Changes
7.Never Satisfied
8.Diamonds and Rust (Joan Baez cover)
9.Prophecy
10.Night Crawler
11.Turbo Lover
12.Beyond the Realms of Death
13.The Sentinel
14.Blood Red Skies
15.The Green Manalishi (Fleetwood Mac cover)
16.Breaking the Law
17.Painkiller
18.The Hellion / Electric Eye
19.Hell Bent for Leather
20.You’ve Got Another Thing Coming
21.Living After Midnight

Rozdiely medzi vekovými kategóriami sú vždy veľké a v hudbe sa táto veľkosť zdvojnásobuje. Zatiaľ čo starší pri vyslovení Judas Priest neskrývajú svoje nadšenie, nájdu sa aj taký, ktorý ostanú chladný, aj keď títo kovoví starešinovia patrili aj patria medzi masové hystérie a v súčasnosti sú zaradení medzi legendy nielen metalového neba.
Ak sa povie Heavy Metal, každému sa musí v prvom rade vynoriť britská „úderka“ Judas Priest, ktorá nikdy nepodliehala žiadnym kompromisom a platia vo svete za absolútnu metalovú jedničku už od sedemdesiatich rokov. A znovu títo bohovia pristáli aj na audiovizuálnych kotúčikoch, ktoré ich ukazujú vo vynikajúcej forme z 26-teho mája minulého roku. Takto vlastne znovu nadväzujú na tradíciu započatú v roku 1979 kedy vydali vskutku impozantný, živý bohužiaľ iba audiozáznam „Unleashed In The East“, natočený v tokijských halách Nakano a Koseinenkin. V tej dobe to bolo pravé metalové inferno a dokonalá plechovka živého záznamu. Veď už albumom „British Steel“ pomenovali nový hudobný smer a každým novým materiálom deklarovali nové postuláty tvrdej hudby. „Metal Gods is Here“.

Potemnelá scéna, na horizonte žiari červený trojzubcový piktogram, ktorý sa pomaly rozrastá do tušeného slovíčka Epitaph. Tento vizuálny efekt podmazáva efektné intro „Battle Hymn“. V tom zažiari celá scéna londýnskeho hudobného stánku Hammersmith Apollo a na pódium vpáli krutý motív riffujúcich gitár „One Shot At Glory“ z Nového zákona heavy metalu Painkiller a odpichuje stoštyridsaťminútovú vlnu čistej, heavymetalovej eufórie, kde sa odohrajú všetky podstatné veci z ich tridsaťročnej kariéry. Vzápätí metalový bohorúhač Rob Halford hlása proroctvá „Rapid Fire“ a „Metal Gods“ z British Steel jedného z najdôležitejších albumov heavy metalu a celej rockovej histórie vôbec. Mr.Halford nám ukazuje že jeho vokál je stále neuveriteľne skvelý. V kožených ocvokovaných háboch ťahá svoj hlas do obávaných výšok aj v modernej kapitole „Judas Rising“ či nostradomovej predpovedi „Prophecy“. A dosť bolo novších vecí, lebo „Judášovie“ chlapci sa pravdepodobne lúčia a tak siahajú do bezodnej truhlice svojej tvorby a vyťahujú aj také kúsky akou je aj staručičká skladbička „Never Satisfied“ z debutu Rocka Rolla. Jasne definovateľný, čistý sound ďalej zhmotňuje známe, staršie či novšie skladby v neopakovateľný zážitok a každý čaká na skladbu skladieb vyše desaťminútovú epikofóniu "Victims Of Changes", kde stred vypĺňa gitarové sólové šialenstvo Glena Tiptona. Je to pomyslený vrchol v skladateľskej tvorbe tria Downing/Halford/Tipton, kde sa použila pasáž, napísaná pôvodným vokalistom Alom Atkinsom. Ako vždy...skvelé! V ďalších, vekovo zmiešané gitarové duo Faulkner/Tipton bezpečne fortifikuje obe krídla pódia a basák Ian Hill im v tom staticky pomáha. Scott Travis neomylne poháňa starú mašinu svojimi elegantnými eskapádmi a samotný holohlavý kazateľ Rob sa komótne premiestňuje po celom priestore, aby to šialenstvo dirigoval. Nechýbajú ani komerčne úspešné covery, greenovská „The Green Manalishi“ a melodická „Diamond And Rust“ od Joan Baez. Druhá polovica showky patrí len a len najväčším hitom. Okrem notoricky známych evergreenov „Breaking The Law“ a „Living After Midnight“ nesie live aj ďalšie explozívne rozbušky ako thrashový trinitrotoluén „Painkiller“ a zabijácku mašinu „Hell Bent for Leather“. A aký by to už bol koncert bez vševidiaceho „Elictric Eye“ s pôvabným introm „The Hellion“ po ktorom sa pomenovala jedna metalová banda spoza Veľkej mláky. Judas Priest možno naposledy ukazujú, že sú jedným z najväčších metalových súborov na tejto planéte aj napriek zakopnutiu s nevýrazným „Ripperom“ Owensom. Bohužiaľ nosič neobsahuje žiadne bonusy, ale keď sa tak človek zamyslí, len by kazili skvelý dojem z tohto koncertu koncertov.
Masívna audiencia vykúzlila zbierku najväčších hitov s najlepšími zábermi na hyperdynamického päťhlavého netvora preháňajúcom sa na čiernej „harleyjke“, ktorý rozhadzuje svoje napalmové granáty rútiace sa na uši s intenzitou zemetrasenia. Snáď nie úplne naposledy... aj keď sa hovorí, že s koncertmi končia už nadobro.